Tve-t Dili, Sesta Feira (03/05/2024) – Iha Loron Mundiál Liberdade Imprensa nian ida ne’e, Xefe Estadu Jose Ramos Horta hato’o parabéns ba jornalista sira ne’ebé fó naroman ba ameasa urjente ida-ne’ebé hasoru umanidade – krize ambientál. Imprensa ida-ne’ebé livre no independente ne’e esensiál tebes atu hasa’e konsiénsia, dirije asaun, no kaer metin lider sira no instituisaun sira ne’ebé responsavel ba asuntu ambientál sira.
Tema iha 2024 “Imprensa ba Planeta ” ne’e hanesan apelu importante ida ba jornalizmu atu foka nia lensa ba degradasaun husi ita-nia natureza mundu nian. Husi mudansa klimátika to’o lakon biodiversidade, poluisaun to’o desflorestasaun, emerjénsia ambientál fó impaktu ba kada nasaun, komunidade, no ema iha planeta ida ne’ebé ita bolu uma.
Iha Timor-Leste, ita-nia nasaun foin-sa’e ida ne’e hetan ona efeitu ne’ebé aat tebes husi mudansa klimátika inklui produsaun agríkola ne’ebé menus, inseguransa ai-han, falta bee, destruisaun infraestrutura, lakon vida no deslokasaun umanu. Ita-nia futuru no sorte sira liga ho ita-nia kualidade anin, rai no tasi. Ita tenke proteje ita-nia ambiente ne’ebé importante tebes atu sustenta ita.
“Ha’u ezije jornalista sira iha Timor-Leste no iha nivel globál atu halo sira-nia responsabilidade importante hanesan guarda ba ambientál sira. Jornalista sira iha papél importante atu hala’o kobertura ba krize ida-ne’e ho forma objetiva, kontinuidade, no komprensivu. Tau ó-nia lapijera no kamera nu’udar instrumentu atu defende planeta ne’e. Liuhusi hasa’e konsiénsia husi imprensa ne’ebé la-hetan presaun, ita bele harii vontade públiku no polítika atu halo asaun ho aten-barani. Ambiente la iha lian rasik – presiza lian imprensa livre atu sai nia advogadu ba prezervasaun no restaurasaun. ha’u-nia votus kmanek ba jornalista sira hotu ne’ebé ho aten-barani hala’o servisu importante ida-ne’e”, Mensajem Xefe estadu ne’ebe sita husi komunikadu (03/05).
Iha Loron Mundiál Liberdade Imprensa nian ida-ne’e, mai ita renova ita-nia komprimisu ba Imprensa Ba Planeta ne’ebé fó sai lia-loos ambientál sira, fó inspirasaun ba mudansa sira, no proteje natureza iha mundu ba jerasaun sira tuir mai.














